Christina Dalcherová: VOX

Recenzia pre kníhkupectvo PantaRhei.
Christina Dalcherová: VOX

              V knižnom svete zrejme svojím dystopickým románom Margaret Atwood a jej Príbeh služobníčky nemal konkurenciu. Na slovenský knižný trh koncom minulého roka prišla ocenená Naomi Alderman so svojou elektrizujúcou Silou, ktorá má svojich priaznivcov a aj nechápavých čitateľov. Tento rok sa nám do kníhkupectiev dostala kniha VOX, ktorá je zároveň debutom americkej autorky Christiny Dalcherovej.

Anotácia nás uvádza do sveta doktorky Jean McCellanovej, kde nový politický systém uprednostňuje patriarchálny smer, čo pre ženy znamená úplnú katastrofu, vo všetkých smeroch- po pracovnú až po súkromnú sféru. Pri začatí čítania odporúčam sa odosobniť od doterajších dystopických príbehov, ktoré ste čítali a naladiť sa na dej, kde prekročenie čísla znamená bolesť.

,,List, ktorý Patrik otvoril a prečítal mi, s veľkou radosťou oznamoval, že a začala mesačná súťaž všetkých žiačok zapísaných sa ŠČD 523( ŠČD bola skratka školy čistých dievčat). Chlapci podľa všetkého navštevujú ŠČCH (školu čistých chlapcov), Steven strednú školu, Sam a Leo druhý stupeň základnej školy“. s98

Sto slov denne a ani o jedno viac. Takto znie rozkaz pre mnohé ženy, mladé slečny, dokonca aj pre malé dievčatká od určitého veku od najnovšej vlády, ktorú tvoria ,,Čistí“. Autorka nás priamo uvádza do nového sveta, zvráteného politického systému prostredníctvom neurolingvistky Jean a jej rodiny. Úvodnou melanchóliou s ktorou si spolu prechádzame sa dozvedáme, kde sa to začalo, kto bol hlavou celej myšlienky zrodenia ,,čistých“. Reverend svojimi pokynmi, politikou, ideami rozširoval obraz krajiny, čo sa mu napokon podarilo. Starú generáciu odporu (aktivistky, gayov, lesbičky, nábožensky inak zmýšľajúcich) musia prevychovať a nová sa prispôsobí, podľa reverendových zásad. Jean a jej rodina sa snažia žiť nový život, ktorý prináša nevídané situácie, rozhodnutia nie vždy správne. Do stereotypu rodiny sa pomaly vkradne iskrička nádeje a dej naberá silnejšiu dynamiku, staronové postavy zamiešajú karty.

Román môžeme rozdeliť na dve časti. Kým prvá časť sa zamerala na spoznávanie pravidiel, života pod utláčaním a rozhodnutím sa prispôsobiť novej krajine, druhá časť je o boji, o budúcnosti odporcov režimu. Jean a jej pomocníci sa snažia zo všetkých síl spraviť to najlepšie, dokonca aj prekročiť právomoci, ktoré majú aby prekonali bariéry. Nad udalosťami odohrávajúcimi sa v tejto dejovej línií, môžeme získať dojem, súkromný život doktorky, odbočuje od námetu knihy a koniec je predvídateľný, pre niekoho môže byť aj neuspokojivý.

Román Vox ma skvelý námet, nad ktorým sa musíme zamyslieť,so slabšou dejovou líniou. Politické vyhlásenia, diskriminácia, stereotypy o ženách, zmanipulovaní ľudia, ktorí vystupujú v románe majú skutočný základ z nášho sveta. Knihu pokladám za varovanie, ak sa nezačneme zaujímať o svet okolo seba, o témy nad ktorými len mávneme rukou, môžeme pokojne skončiť tak, ako doktorka Jean. Prebudenie zo sladkého sna do sveta kde máme diskriminujúce príkazy bude trpké.
Začítaj sa.

Komentáre

Obľúbené príspevky