Mesiac autorského čítania 2018 Košice


Konečne aj v Košiciach. Očakávaný festival dorazil na východ Slovenska. Mesiac autorského čítania (MAČ) sa práve začal. V nasledujúcich riadkoch Vám priblížim, ako to vyzeralo na otvorení a o čom sa diskutovalo.

MAČ 2018

(zdroj FB MAČ 2018)


Na začiatok...

Na začiatku prezradím ako som sa dostala k tejto pre mňa známej- neznámej udalosti. Celkový event ma oslovil náhodou na mojej nástenke na Facebooku vďaka vydavateľstvu Absynt. Zdieľali informáciu o tom, že v Košiciach bude poľský reportér a publicista Witold Szabłowski, pre nás známy autor absyntoviek Vrah z mesta marhúľ a Tancujúce medvede. Udalosť na ktorej nesmie chýbať dannyreads.


Čo je MAČ ?

Najväčší stredoeurópsky literárny festival vznikol v roku 2000 v Brne a v priebehu doby sa rozšíril i do ďalších miest.
V roku 2010 do Ostravy, o rok neskôr do Wroclawi  Košíc a v roku 2015 do Ľvova.

„Je to taký festival druhých a tretích miest, hlavné mestá neberieme“,  hovoria o MAČi organizátori.
Zahŕňa dve hlavné programové línie: jedna, tzv. domáca,
reprezentuje literatúru usporiadateľských krajín, druhá zas tvorbu inej krajiny, ktorá je v danom roku čestným hosťom.



Knižnica pre mládež mesta Košice v ôsmom ročníku MAČ predstavuje literatúru orientálneho Turecka a štyroch stredoeurópskych krajín. Rovnako dôležitú úlohu v ňom zakaždým zohrávajú aj aktéri prvej línie, teda slovenskí, českí, poľskí a ukrajinskí spisovatelia.

Začína sa čítať 4. júla so začiatkom o osemnástej. Festival vyvrcholí v piatok 3. augusta.

Začíname


4 júl, streda 18:00h. Do knižnice postupne prichádzajú nadšenci literatúry. Po usadení čestných hostí sa začína otváranie. Podujatie otvára viceprimátorka mesta Košíc Renáta Lenártová a riaditeľka knižnice Iveta Hurná.

Riaditeľka knižnice Iveta Hurná

(zdroj:FB MAČ 2018





„Mňa to teší, že popri tomuto nášmu festivalu vznikla takáto komunita, ktorá tu chodí pravidelne, každý rok a stretávame sa pri dobrej literatúre. Dobrá a kvalitná literatúra v nás učí trošku rozmýšľať, troška počúvať, nie len seba, ale aj ostatných a mala by nás aj trochu posunúť v osobnom živote“, s týmito slovami sa prihovárala riaditeľka knižnice k hosťom. Po otváracom príhovore sa začalo čítať.




Ako prvý začal čítať poľský spisovateľ Witold Szabłowski. Čítal úryvok z knihy Vrah z mesta marhúľ v rodnej poľštine a za ním bol premietaný text v češtine. Konkrétny úryvok zo strán 37-39 s názvom Plyn v parku Gezi.

Witold Szabłowski


(foto: Daniela Velgosová)




Po prečítaní úryvku, nasledoval turecký spisovateľ Tuna Kiremitçi z publikácie Aerodynamika lietajúcich kobercov. Pre poslucháčov a aj pre mňa nastal zvláštny pocit počuť naživo turečtinu. O čom je vlastne kniha tureckého spisovateľa?


Kniha je paródiou na fungovanie súčasného západného tržného mechanizmu. Prezentuje zastaralý spôsob pohľadu na Turecko ako výlučne na krajinu tisíc a jednej noci či krajinu lietajúcich kobercov, háremov V knihe píše o autorovi, ktorý sa vyberie hľadať ten najlepší príbeh o lietajúcom koberci a hlavnou postavou ukazuje ako málo vie svet o krajine polmesiace. 

Tuna Kiremitçi


(foto:Daniela Velgosová)

Diskusia

Po ukážkach prišiel rad na diskusiu. Otázky boli zaujímavé, týkali sa tvorby autorov, ich postrehov a padlo aj slovo politika a ako ju vnímajú v ich rodnej krajine.
„Ku každej krajine je nejaké klišé, klišé je aj o Turecku o lietajúcich kobercoch. Kniha o ktorej hovorím-Aerodynamika lietajúcich kobercov vznikla vďaka mojej priateľke. Inšpirovala ma keď bola v Európe,“ pokračuje ďalej vo vysvetľovaní, „moderátor ju predstavil ako Tureckú spisovateľku, ktorá prichádza z Istanbulu, z krajiny lietajúcich kobercov a háremov. Nikdy som sa tak necítila ponížená ako v tom momente," rozpráva autor príhodu jeho priateľky.
Na otázku kde hľadal inšpiráciu okrem tejto udalosti Tuna Kiremitçi odpovedá: ,, Som hlavne hudobník a píšem pre zábavu, potešenie. Kniha  hlavne upozorňuje na paródiu o fungovaní na knižnom trhu a ako turecký autor príde na západ a od neho chcú iba to, aby písal o lietajúcich kobercoch. Napríklad vo Francúzsku ale aj v iných krajinách nechcú počuť o ničom inom iba o nich a preto práve takáto ironicko- parodickú kniha.“

Diskusia

(foto: Daniela Velgosová)

Ďalšia otázka smerovala k Witoldovi, čo ho inšpirovalo písať o Turecku, prečo sa rozhodol žiť nejaký čas v krajine: „ Je to absolútna zhoda náhod. Bol som členom študentskej organizácie, kde študentov posielajú do zahraničných krajín, ale meškal som na stretnutie. Miesta ako Londýn, Berlín, Paríž, Rím, Neapol, boli obsadené a jediné voľné miesto bolo Kayseri,“ s úsmevom na tvári spomína na svoje začiatky a jedným dychom dodáva:
,, Kde je vlastne Kayseri?“,zapísal sa a keď prišiel domov našiel kde vlastne cestuje. „Idem do Turecka.“


Turecko zanechalo veľkú stopu v živote WS: Stretol som pohostinných ľudí v krásnej krajine. Zamiloval som sa do nej a vždy sa tam chcem vrátiť." Dostal štipendium od tureckej vlády, ale jedinou prácou pre študenta bolo písať pre poľské noviny o Turecku.

 „Nikdy som neštudoval žurnalistiku, vďaka Bohu," publikum sa dožaduje vysvetlenia, ,,keď chcete byť novinárom alebo spisovateľom, nedá sa to naučiť, buď to viete alebo nie. Je lepšie sa niečo naučiť a potom písať o tom a tak som začal študovať históriu Turecka.

Po objasnení ako sa dostal do krajiny polmesiaca boli ďalšie otázky o knihe Vrah z mesta marhúľ a vysvetlil nám dôvody o jej písaní:

„Pretože kniha žije dlhšie ako reportáž v novinách a myslím si, žeby ste ma nepozvali do Košíc pre reportáž v novinách,“ prítomných rozosmeje vtipná odpoveď a nasledne dodáva, ,,zas nebolo by správne hovoriť iba o tom, ale mám aj jedinečný pohľad na krajinu. Je to unikátne, a dúfam že sa to ľudom páči. Žil som s bezdomovcami a pracoval kde to bolo možné."

Szabłowski rozpráva o svojej knihe

(foto: Daniela Velgosová)

,,Nie je to politická kniha i keď píšem o prezidentovi Erdoğanovi. Nepíšem podľa bodov od A po Z o jeho politickej kariére, ale píšem o jeho histórií jeho fúzov."  Szabłowski opäť dokazuje svoj zmysel pre humor. Dozvedeli sme sa o rôznych formách fúzov a ich štýlov, každý politik ich má iné. Turecký autor to potvrdil s úsmevom na tvári.
Do diskusie sa zapája Tuna , poznamenáva že tvrdenia Witolda sú pre neho zaujímavé:,,Je to zaujímavé čo hovorí Witold, ja som naposledy počul Erdoğana hovoriť o zreformovaní islamu.“ 
Novinkou prekvapil prítomných a aj samotného Szabłowskeho.  

Tuna Kiremitçi rozpáva o paradoxe v Turecku

(foto: Daniela Velgosová)

„Paradox tureckých umelcov a intelektuálov je, ak rešpektujete demokraciu, musíte rešpektovať novozvoleného prezidenta. Bol zvolený 52%. Naši Európsky priatelia hovoria: nerešpektujte Erdoğana je diktátor, ale bol zvolený demokratickým spôsobom. Prečo by som mal spochybňovať demokraciu?"
objasňuje ako sa pozerá umelec na zmeny v Turecku v poslednom období.
Politická diskusia nám ukázala dva rozličné názory. Názor cudzinca, ktorý tam študoval a žijúceho občana, ktorý sa tam narodil a vyrastal. Ďalej sa rozprávalo o cenzúre v krajinách, z publika padla aj vedomostná otázka k Tunovi či vie niečo o Rakúsko-Uhorsku. Tuna nám ukázal aj svojho hudobného ducha a zaspieval nám dve úryvky zo svojich pesničiek a hral na gitare.

,,Som hlavne hudobník a píšem pre zábavu"

(foto: Daniela Velgosová)

Záver 

Záver prvého dňa festivalu sa blížil ku koncu. Nasledovalo podpisovanie kníh, fotenie a príjemné občerstvenie pri ktorom ste mohli osloviť autorov a diskutovať s nimi ďalej. Hostia zhodnotili večer príjemne a odchádzali s novými informáciami. Verím, že na ďalšie dni príde ešte viac ľudí ako to bolo teraz, aj mladšie vekové kategórie. Spoznali a vedeli by diskutovať o nových veciach v literatúre.

 

(foto: Daniela Velgosová)




(foto: Daniela Velgosová)


 


 

(foto: Daniela Velgosová)



(foto: Daniela Velgosová)


Kniha: Vrah z mesta marhúľ podpisaná autorom


Kniha Tancujúce medeve podpisaná autorom


Ďakujem za prečítanie celého článku. Teším sa ďalšie besedy a prinesiem Vám nové zhrnutia.

dannyreads

 
Zdroj II : FB: Mesiac autorského čítania.

Komentáre

  1. Je skvelé, že tieto akcie sa robia aj v inom ako hlavnom meste. Viem, že tu v BA v Martinuse ale aj inde sú stále nejaké letné čitárne, autorské čítania či besedy s autormi. Absynt to je absolútne unikátne vydavateľstvo, a práve od Szablowskeho by som si chcela prečítať knihu Tancujúce medvede, celkom som si teraz zamilovala Balkán a tak aj knižky si tak vyberám, hoci stále čítam prevažne talianskych autorov. Skvelý článok, vždy ma baví prečítať si čo autori hovoria a na youtube pozerám milión rozhovorov a videí a je super, že si si zapísala presne, čo vraveli. Veľmi sa teším na ďalší článok a závidím ti tie podpísané knihy.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár, knihu Tancujúce medvede odporúčam. Toto leto som si povedala že chcem prejsť na talianskych spisovateľov :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky