MAČ 2018- Michal Viewegh, Gaye Boralioğlu

Ďalší deň na festivale autorského čítania v Košiciach je za mnou. Príjemne ma prekvapilo koľko návštevníkov a milovníkov čítania bolo v daný deň (9. 7. ) 

Aký autori nám čítali? 

Jeden z najpopulárnejších českých prozaikov po roku 1989 - Michal Viewegh a turecký hosť spisovateľka Gaye Boralioğlu.

Je po osemnástej hodine a ako prvý čítal Michal Viewegh , ukážku z jeho najnovšej knihy ,, Muž a žena.“ ,,So silným autobiografickým podtextom, “ dodáva autor . Jej  presné strany sú 223-245.

Michal Viewegh pri čitaní

 (foto: Daniela Velgosová)

 

(foto: Daniela Velgosová)

Michal Viewegh: ,,Humor je prispôsobený k tomu ako zneškodniť realitu, keď sa vám chystá skočiť po krku,“ cituje a dodáva, „ ja nemám myšlienky, mám citát,“ otvára dialóg .

 „Kritik by mal niečo vedieť o literatúre aj keď nepíše“, vysvetľuje ako vníma kritikov jeho tvorby, ktorí ho prirovnávali k zabávačovi a považujú jeho tvorbu za oddychovú bez vážnych tém.

Autor rozpráva o literárnej kritike 

(foto: Daniela Velgosová)

Počas debaty  padla veľmi zaujímavá otázka a pre milovníkov autora veľmi dôležitá: ,, Na koľko je dôležité byť úprimný ako spisovateľ?“

 ,,Spisovateľ by mal byť úprimný. Čitateľ má veriť príbehu, ktorý číta, pokladať ho za reálny, vnímať pocity hrdinky a hrdinu ako autentické, aj keď hovoria nepríjemné veci, provokatívne dokonca aj vulgárne, ale musí to byť úprimné." Ďalej sa hovorilo o jednej z poviedok z knihy Muž a žena.Poviedka Čarodejka z Křemelky nesie v sebe metaforu o pravde a klamstve. Viewegh tvrdí, že poznáme veľa klamstiev, napríklad ako ohľaduplné, milosrdné voči svojim blízkym.

Michal Viewegh

(foto: Daniela Velgosová)

Český prozaik sa s nami podelil o svoje začiatky v písaní, bez dnešných moderných vymožeností a s úsmevom hovoril: ,,Vtedy som nemal žiadnu pracovňu, písal som niekde v kuchyni, pri stole na svojom písacom stroji a keď to dnes hovorím dcéram o mojich začiatkoch, myslia si že žijú s marťanom,“  ako mladí spisovateľ patril medzi neobjavených, mal najväčšiu ambíciu písať poviedky, ktoré by vydali v časopise. Nikdy neuvažoval publikovať niečo veľké, ale chcel zaujať s niečím novým.

Po poslednej otázke nasledovala autogramiáda a fotenie. 

Ďalší hosť z Turecka sa pripravoval na čítanie.

 

Autogramiáda

(foto: Daniela Velgosová)

Kniha muž a žena podspisaná autorom

 

Gaye Boralioğlu, prozaička  a scenáristka žijúca v Istanbule. Čítala zo svojej najnovšej knihy, ktorá vyšla len pred štyrmi mesiacmi.

Gaye Boralioğlu

(foto: Daniela Velgosová)

 

Ukážka úryvku z knihy

„Píšem o obyčajných ľuďoch s neobyčajným životom a rozprávam o zložitej a to nielen pre spisovateľov, domácej situácii,“ predstavuje nám svoju tvorbu.

„Turecko pokladám za zvláštne tým, že ostalo niekde medzi Európou  a Áziou. Boli sme, niekedy most medzi východom a západom, ale teraz to vyzerá, že sme len čierna diera,“ otvorene hovorí o momentálnych pomeroch. 

(foto: Daniela Velgosová)

„Žijem v známejšej časti Istanbulu, kde pred niekoľkými rokmi prichádzali ľudia rôznej národnosti, dnes je to viditeľné, že návštevníci sú z východu. Pomaly strácame rôznorodosť a viac sa otáčame k východu, čo nemusí byť najlepšie pre krajinu.“

V hľadisku padla  osobnejšia otázka či sa stretla s autocenzúrou. „Určite autocenzúru používam, napríklad teraz , či chceme alebo nechceme používame ju každý z nás, nehovorím všetky svoje myšlienky, ale ak chcete poviem vám ich neskôr, keď sa stretneme na zastávke“, s úsmevom uzatvára dnešné autorské čítanie.

(foto: Daniela Velgosová)

(foto: Daniela Velgosová)

(foto: Daniela Velgosová)

Ďakujem za prečítanie článku teším sa na ďalšiu besedu.

dannyreads

Zdroje I .

Zdroje II.  Facebook- MAČ2018