MAČ 2018- Katarzyna Boni, Oya Baydar

Katarzyna Boni- Ganbare workshopy smrti nám čítala z ukážky s názvom Slovník zakázaných slov (strany65-69).
Kapitola je charakteristická tým že opisuje slová, ktoré vyvolavajú emócie. Nie len táto kapitola ale celá kniha opisuje dianie, činy ľudí v Japonsku po tragickom zemetrasení z roku 2011.
Spisovateľku veľmi láka Ázia, jej ľudia, kultúra a považuje ju za viac atraktívnejšiu, kreatívnejšiu má energiu ako stagnujúca Európa. Čo priviedlo práve autorku do Ázie? S úsmevom tvrdí že je to náhoda. Vždy chcela ísť niekam kde je iná mentalita ako v Európe a chcela spoznať samú seba. Myslela že pôjde do Južnej Ameriky ale zhoda náhod ju priviedla do Indie a neskôr do ďalekej Indonézie a Japonska.

Oya Baydar- Turecko
Za mladých čias bola v komunistickej strane v Turecku a aj preto bola prenasledovaná. Verila v ideológiu kde všetci sme si rovní, ale postupom času videla že to tak nie je.
Ak nastal v Turecku nejaký prevrat musela odísť preč a v jej literárnej tvorbe to znamenalo prestať písať. Žila v Nemecku, keď prišiel rok 1989 bolo ťažké pre ňu vidieť pád Berlinského múru, symbolu niečo čoho verila v mladosti.
Veľké prekvapenie nastalo ako sa vyjadrila k veľmi ťažkej otázke:
Kurdi a ich štát. ,,Kurdi su národ a majú právo mať svoj štát."
Ukážka z ktorej nam čítala bola o turecko-kurdskom probléme. Slová ktoré sa mi vryli do pamäti sú : ,,Pravdu nie je vidieť z vonku, ani z vnútra.
Pravdu si každý vykladá po svojom. V tom je ten problém."

Katarzyna Boni

foto: Daniela Velgosová

Oya Baydar

foto: Daniela Velgosová